← Pre lekárov

CEAP klasifikácia

Klasifikácia chronických žilových ochorení, revízia 2020

Ako sa CEAP zapisuje

CEAP popisuje chronické žilové ochorenie v štyroch osiach – klinickej (C), etiologickej (E), anatomickej (A) a patofyziologickej (P). Klasifikuje sa vždy jedna končatina a strana sa označuje ako pravá (R) alebo ľavá (L).

  • Základná (basic) CEAP uvádza jedinú najvyššiu klinickú triedu na končatine.
  • Rozšírená (advanced) CEAP uvádza všetky prítomné klinické triedy a ku každej P triede doplní konkrétne anatomické segmenty.
  • Každá klinická trieda sa dopĺňa dolným indexom podľa prítomnosti ťažkostí pripísateľných žilovému ochoreniu: s – symptomatická, a – asymptomatická.
  • Ku klasifikácii patrí dátum vyšetrenia; pri opakovanom hodnotení sa tak dá sledovať vývoj nálezu.

Revízia 2020 zámerne zachovala kompatibilitu s verziami z rokov 1996 a 2004, aby sa staršie záznamy dali porovnávať s novými.

C – klinická trieda

TriedaPopis
C0Žiadne viditeľné ani hmatateľné známky žilového ochorenia
C1Teleangiektázie alebo retikulárne žily
C2Varixy
C2rRecidivujúce varixy
C3Opuch
C4Zmeny kože a podkožia v dôsledku chronického žilového ochorenia
C4aPigmentácia alebo ekzém
C4bLipodermatoskleróza alebo atrophie blanche
C4cCorona phlebectatica
C5Zhojený žilový vred
C6Aktívny žilový vred
C6rRecidivujúci aktívny žilový vred

Corona phlebectatica je vejárovitý útvar početných drobných intradermálnych žíl na mediálnej alebo laterálnej strane členka a nohy (synonymá malleolar flare, ankle flare). Do triedy C4 bola zaradená ako samostatná podtrieda preto, že predstavuje včasný marker zvýšeného rizika progresie do žilového vredu.

Recidíva je klinicky definovaný pojem – zahŕňa skutočné recidívy, reziduálne žily aj varixy vzniknuté progresiou ochorenia po predchádzajúcej liečbe. Môže mať iný prirodzený priebeh a vyžadovať inú stratégiu liečby, preto má vlastné triedy C2r a C6r.

E – etiológia

TriedaPopis
EpPrimárna
EsSekundárna
EsiSekundárna – intravenózna príčina
EseSekundárna – extravenózna príčina
EcVrodená
EnPríčina neidentifikovaná
  • Ep – degeneratívny proces žilovej chlopne a/alebo steny vedúci k ich oslabeniu a dilatácii s patologickým refluxom doloženým zobrazením, bez jaziev a zhrubnutia steny typických pre posttrombotický syndróm.
  • Esi – akýkoľvek intravenózny stav poškodzujúci stenu alebo chlopňu: hlboká žilová trombóza, traumatická arteriovenózna fistula, primárny intravenózny sarkóm a iné zmeny vnútri lúmenu.
  • Ese – stena ani chlopňa nie sú poškodené, ťažkosti vznikajú ovplyvnením žilovej hemodynamiky: centrálna žilová hypertenzia (obezita, srdcové zlyhávanie, nutcracker syndróm, panvová kongescia), útlak zvonka (nádor, retroperitoneálna fibróza) alebo porucha svalovej pumpy (paraplégia, artróza, dlhodobá imobilita, stuhnutý členok, výrazne sedavý režim).
  • Ec – stavy prítomné pri narodení, okrem iného agenéza žily, žilová malformácia (napríklad Klippelov-Trénaunayov syndróm) a arteriovenózna malformácia; nemusia sa prejaviť hneď po narodení.
  • En – kategória vylúčenia: nenašla sa žiadna iná žilová etiológia (Ep, Esi, Ese, Ec), pritom sú prítomné klinické známky zodpovedajúce žilovému ochoreniu.

Etiologické stavy sa môžu kombinovať a vtedy sa použije viac indexov naraz. Primárne varixy u pacienta po prekonanej hlbokej žilovej trombóze sa označia Epsi. Netrombotický útlak ilickej žily (Mayov-Thurnerov syndróm) s pridruženou intraluminálnou obštrukciou sa označí Esie.

A – anatómia

Základné triedy sú As (povrchové žily), Ad (hlboké žily), Ap (perforátory) a An (anatomická lokalizácia neidentifikovaná). Súčasne môže byť postihnutý jeden, dva aj všetky tri systémy. Revízia 2020 nahradila predchádzajúce číslovanie segmentov skratkami odvodenými od anatomických názvov – ľahšie sa pamätajú a umožňujú doplniť lokality, ktoré predtým chýbali. Konkrétny segment sa uvádza pod príslušnou P triedou.

As – povrchové žily
Pôvodné čísloSkratkaSegment
1TelTeleangiektázie
1RetRetikulárne žily
2GSVaVena saphena magna nad kolenom
3GSVbVena saphena magna pod kolenom
4SSVVena saphena parva
—AASVPredná akcesórna safénová žila
5NSVNesafénová žila
Ad – hlboké žily
Pôvodné čísloSkratkaSegment
6IVCVena cava inferior
7CIVVena iliaca communis
8IIVVena iliaca interna
9EIVVena iliaca externa
10PELVPanvové žily
11CFVVena femoralis communis
12DFVVena profunda femoris
13FVVena femoralis
14POPVVena poplitea
15TIBVPredkolenné (tibiálne) žily
15PRVVena peronea
15ATVVena tibialis anterior
15PTVVena tibialis posterior
16MUSVSvalové žily
16GAVVena gastrocnemica
16SOVVena solealis
Ap – perforátory
Pôvodné čísloSkratkaSegment
17TPVPerforátor stehna
18CPVPerforátor lýtka

P – patofyziológia

TriedaPopis
PrReflux
PoObštrukcia
Pr,oReflux aj obštrukcia
PnPatofyziológia neidentifikovaná

V rozšírenej CEAP sa ku každej P triede doplnia skratky konkrétnych anatomických segmentov. Trieda Pn zostala zachovaná pre pacientov, u ktorých nie je zjavný reflux ani obštrukcia, a napriek tomu sú prítomné známky chronického žilového ochorenia – hemodynamické zmeny môžu viesť ku kožným zmenám a ulcerácii aj bez chlopňovej insuficiencie.

Čo priniesla revízia 2020

  • Nové triedy pre recidívu: C2r (recidivujúce varixy) a C6r (recidivujúci aktívny vred).
  • Corona phlebectatica ako samostatná podtrieda C4c.
  • Spresnenie definícií Ep, Ec a En a rozdelenie Es na Esi (intravenózne) a Ese (extravenózne príčiny).
  • Nahradenie číslovania anatomických segmentov skratkami odvodenými od anatomických názvov.
  • Zachovanie základnej P klasifikácie vrátane triedy Pn.

Task force neschválil niektoré navrhované zmeny – rozdelenie triedy C0 a C1, zlúčenie C5 a C6, zmenu číselných indexov na písmenové a doplnenie renálnej, ovariálnej, uterinnej, lumbálnej, intersafénovej, gluteálnej a pudendálnej žily do anatomickej osi. Dôvodom bol nedostatok dôkazov a riziko zníženia reprodukovateľnosti.

Zdroje

  1. Lurie F, Passman M, Meisner M, et al. The 2020 update of the CEAP classification system and reporting standards. J Vasc Surg Venous Lymphat Disord. 2020;8(3):342–352. Otvoriť
  2. Eklöf B, Rutherford RB, Bergan JJ, et al. Revision of the CEAP classification for chronic venous disorders: consensus statement. J Vasc Surg. 2004;40(6):1248–1252.

Obsah je spracovaný podľa uvedených zdrojov ako pomôcka na rýchlu orientáciu. Nenahrádza plné znenie odporúčaní ani klinický úsudok – pri rozhodovaní o konkrétnom pacientovi vychádzajte z primárneho zdroja. Naposledy overené 3. septembra 2026.

Ďalšie odborné zdroje